Historické názvy:
Perostyan, Paylstain, Prostyan, Porustyan, Porostyan, Pailnstain, Paistun, Paulenstein, Borostyánkő, Plauenstein, Stupawský Podzámek, Ballenstein vulgo Paulenstein
História a osobnosti:
Ako zakladateľ hradu sa v niektorých publikáciách uvádza česká kráľovná Konštancia (Kunhuta), dcéra Bela III., v roku 1230. No pravdepodobnejšia verzia je, že hrad nechal vybudovať Rugerius z Tallesbrunnu v poslednej tretine 13.storočia. Dal mu zrejme nemecký názov v základnej podobe písané ako Peilenstein. Isté je však, že hrad jestvoval pred r.1390, keď kráľ Žigmund daroval Pajštún do dedičného vlastníctva Petrovi z rodu Szentgyörgyi [Peter III. Svätojurský]. Po vymretí tohto rodu v r.1543 mal hrad v prechodnom zálohu Gašpar Serédy. V r.1552 dostal hrad do užívania prívrženec kráľa Ferdinanda I. bratislavský župan Eck Salm a o 40 rokov hrad vymenil so Salmovcami Mikuláš Pálffy. Pár rokov po jeho smrti v r.1600, jeho vdova Mária Fugger získala so svojimi synmi na Pajštún kráľovskú donáciu a v r.1619 pri delení majetku hrad pripadol Pavlovi. Pavol Pálffy dosiahol hodnosť uhorského palatína. V 17.storočí dal hrad veľkoryso prestavať.
Za svojej existencie mal hrad mnohých kastelánov. Hrad napriek požiaru po zásahu bleskom bol v polovici 18.storočia ešte stále obývateľný. Osudným sa mu stali až napoleonské vojny. V júni 1809 počas ťaženia proti Viedni francúzske vojská obsadili Bratislavu a okolie. Hoci hrady v 19.storočí už nemali strategický význam, Francúzi pred odchodom vyhodili hrad do povetria.
Povráva sa:
Vždy o polnoci ozlomkrk jazdí okolo zrúcanín rytier na bielom koni. Vyskočí na najvyšší múr a potom zmizne v priepasti.
Smutný Gašpar:
Smutného - presmutného veľmoža Gašpara Serédyho nevedelo nič rozveseliť. Kastelán Strajchel sa už bál aj o jeho život a tak s pajštúnskym richtárom Ničom dali hlavy dokopy a vyhútali čosi nevídané. Luciferovi do pekla poslali list podpísaný vlastnou krvou, aby im poslal takého gašpara, čo by ich pána aspoň raz rozosmial. Na hrad tak prišiel čert Rumo, prevlečený za dvorného blázna a vystrájal také čertoviny, až pán Serédy pukal od smiechu. Keď sa Rumo vyšantil, tých čo spísali žiadosť si za odmenu vzal do pekla. Ktovie, možno i podľa mena hradného pána sa odvtedy dvorným šašom hovorí aj gašparkovia.
Krutý kastelán:
V obci pod hradom chudobnému dedinčanovi Lackovi Mikulíkovi zomierala žena. Poslednou nádejou bol hradný lekár, ale kastelán Tupík vyrušený v noci zo spánku, mu odmietol pomôcť. V tom bolo počuť polnočné trúbenie, počas ktorého ožíval pajštúnsky duch. K nemu sa obrátil dedinčan s prosbou o pomoc. Polnočnú baštu zalialo svetlo, zahrmelo, a keď sa Mikulík vrátil z hradu domov, jeho žena bola zdravá. Správca Tupík sa chcel Lackovi pomstiť. Poslal ho s listom ku grófovi Erdődymu a prikázal mu, aby bol s odpoveďou o hodinu späť. Pajštúnsky duch však vystrojil Lackovi na pomoc čarovný koč s čertom, ktorý mu pomohol úlohu splniť a za odmenu si odviedol Tupíka do pekla.
